Autor : Honoré de Balzac
Názov diela : Otec Goriot
Niečo o autorovi: Honoré de Balzac sa narodil roku 1799 v Tours v rodine vidieckeho obchodníka. Na prianie rodičov vyštudoval právo a určitý čas pracoval v advokátskej kancelárii. Keď mal 20 rokov, rozhodol sa stať spisovateľom a finančne sa osamostatniť od rodičov. Aby sa uživil, začal najskôr písať brakovú literatúru, tzv. čierne romány. Venoval sa i tlačiarenskej a vydavateľskej činnosti. Vysokými životnými nákladmi a neúspešnými podnikateľskými aktivitami sa až do konca života zadlžil, čo ho prinútilo k intenzívnej literárnej produkcii. Úmornou prácou sa mu postupne zhoršoval zdravotný stav, a to zapríčinilo jeho skorú smrť. Zomrel opustený v Paríži roku 1850 vo veku 51 rokov.
Bibliografický záznam : Preložené z francúzskeho originálu Le pere Goriot. Vydavateľstvo: TATRAN, Bratislava. Rok vydania: 1966 ako 153 zväzok. Preložil: Ľudovít Novák. Počet strán: 252. Vtlačila tlačiareň Stráž, n. p., vo Vimperku.
Kompozícia : 252 stranový román bez kapitol
Žáner : kritický realistický román
Rozprávač: vševediaci 3 osoba j. č.
Štýl : vyšší štýl
Námet : Zobrazenie vedúcich vrstiev francúzskej spoločnosti 19. Storočia. Moc peňazí dominuje nad ľudskými citmi.
Hlavná myšlienka : Obraz rodičovskej lásky otca dcéram, no i kriticky postoj k nevďačnosti dcér voči rodičom.
Vnútorná kompozícia:
1. Expozícia: Zoznámenie s postavami a pomermi v tých dobách nejaké plus opisy.
2. Zápletka: Prvá zápletka:Istého rána sa Goriot rozhodol zaniesť strieborné prúty Židovi, Apíkoví Gobseckovi, aby za ne získal peniaze, ktoré potom dal svojim dcéram. Ráno však videl Vautrin ísť grófku ku Gobseckovi. Obyvatelia penziónu si potom mysleli, že dcéry, ktoré ho navštevujú, sú jeho milenky a že ho priviedli na mizinu.
Druhá zápletka:Rastignac sa zaľúbi do grófky de Restaud a príde ju navštíviť do jej domu. Zbadá však ako otec Goriot odchádza z jej domu. Keď pri rozhovore s Anastasiou de Restaud vysloví meno otec Goriot, dostáva ju a jej manžela do pomykova. Pri návšteve sesternice de Beauséant sa dozvedá, že Anastasia a Delphine sú jeho dcéry. Po návrate do penziónu toto zistenie porozprával spolubývajúcim.
3. Vyvrcholenie: Príchod dier a hádka o peniaze
4. Obrat : Otec Goriot dostáva porážku a vola dcéry.
5. Rozuzlenie: Smrť otca Goriota a slova Eugena ,, A teraz uvidíme, kto z koho ! “
Konflikt: Sa odohráva v Rastignacovej duši. Ide o boj medzi spravodlivosťou, morálkou a túžbou po vysokom postavení, po peniazoch. Rozhoduje sa medzi obetovaním svojho svedomia a hmotných statkoch.
Obsah : Na začiatku románu sa spomína pani Vauquerová a jej penzión ktorý zdedila po manželovi. Opisuje sa tu kde sa penzión nachádza neskôr autor prejde k opisu penziónu. Penzión ma tri poschodia na ktorých žijú rôzny, prevažne chudobný ľudia. Neskôr autor opisuje ľudí ktorý v penzióne žijú a najmä otca Goriota a Eugèna. Eugèn sa prostredníctvom svojej sesternice spoznal s pani de Restaud. Keď sa o tom zmienil vo Vauquerovom dome, Goriot sa zaujato pozrel na Eugèna. Neskôr Eugèn išiel navštíviť grófku v jej dome. Keď prišiel počul známy hlas, hlas Goriota. Čudoval sa čo je medzi Goriotom a grófkou a tak medzi rečou spomenul jeho meno. Grófka a gróf pri vyslovení jeho mena ostali zarazený. Keď Eugèn odchádzal z ich domu, gróf prikázal sluhom aby ho už nikdy nepustili do ich domu. Hneď na to ako Eugèn odišiel z grófovho domu išiel navštíviť sesternicu pani de Beauséant. Tá mu povedala že Goriot je otec grófky a tiež ako sa grófka správa k chudákovi Goriotovi. Dala mu i radu ako chápať vtedajšiu spoločnosť. Tieto slová úplne zmenili myslenie mladého Rastignaca a rozhodol sa že sa bude riadiť len radami jeho sesternice. Keď prišiel domov odohral sa rozhovor medzi ním a Vautrinom. Vautrinove slová ho šokovali. Na konci rozhovoru mu dal návrh ako zbohatnúť a to taký že zabije Victorineho brata, ktorý by mal zdediť veľký majetok po svojom otcovi a teda majetok prejde na jeho dcéru Victorine za ktorú sa má Eugèn oženiť. Najskôr Eugèn odmietne ale neskôr privolí.
Onedlho sa v divadle Eugèn stretne s Delphine, do ktorej sa ihneď zamiluje. Postupne sa z nich stavajú lepší a lepší priatelia. Taktiež sa stáva lepší priateľ i z Goriotom, ktorý od Eugèna žiada aby mu opisoval, aké sú jeho dcéry pretože on sa s nimi môže stretávať inak ako potajomky. Eugèn sa neskôr s Delphinou natoľko zblíži, že mu povie ako ju manžel psychicky a finančne týra, keď jej vraví ako veľa míňa. Eugèn jej vyhrá v kasíne peniaze ktorá dlží pánovi de Marsay. Medzi tým sa pán Poiret a slečna Michonneauova rozprávajú s vyšším policajných úradníkom a chystajú zatknutie Vautrina, ktorý je údajne zločinec. Aby si bol však istý, či je Vautrin skutočne trestanec ktorého hľadá, poprosí pár aby mu pomohol. Ich úlohou je pridať Vautrinovi do jedla látku, ktorá mu spôsobí porážku, potom zistiť či má na pleci väzenské iniciály. Na druhý deň príde sluha zo správou že smrteľne zranili pána de Taillefera. Tento zmätok využije slečna Michonneauova a pridá spomínanú látku Vautrinovi do kávy. Podarí sa im zistiť že Vautrin je skutočný trestanec. Onedlho príde celá rada policajtov a trestanca zatkala. Pri zatikaní sa stretli všetci nájomníci Vauqurovho domu. Vautrin ešte pred tým ako ho odviedli stihol povedať že Michonneauova je udavačka, kurtizána a kupliarka. Obyvatelia sa nad ňou pohoršovali a už s ňou nechceli žiť pod jednou strechou. A tak Michonneauova odchádza ku konkurencií a nasleduje ju aj pán Poiret. Neskôr príde správa že Victorine a pani Couturova ostávajú bývať v dome Victorineho otca. Nakoniec sa i Eugèn dozvedá že Delphine zariadila pre neho, otca a seba nový byt. Keď sa to dozvie pani Vauquerova, zistí že prišla razom o siedmych zákazníkov a príde jej zle.
Neskôr príde Delphine a Anastasia k otcovi. Obe dcéry sa začnú hádať, čo otca veľmi bolí. Po prosení otca sa obe uzmieria. Na druhý deň po obede starého Goriota porazilo. Gotiot poprosil Eugèna aby nič nepovedal Delphine, nech sa dnes na plese dobre zabaví. Eugèn sa však snažil isť za Delphinou a povedať jej o jej otcovi, ale ona ho nenechala dopovedať a povedala mu nech sa ide rýchlo preobliecť na ples, že jej to povie v koči. Po plese Eugèn ide pozrieť Gotiota a zistí že už dlho nebude žiť. Gotiot ho prosí aby mu priviedol jeho dcéry. Ani jedna ho však nepríde pozrieť. Vplyvom choroby si Eugèn vypočuje reči starca, v ktorých vraví o tom, že on dával všetko čo mohol svojim dcéram a oni ho neprídu ani pozrieť, že ich zle vychoval, že ho poznajú len vtedy keď niečo potrebujú. Delphine ho nepríde pozrieť pretože má zápal pľúc. Anastasia prichádza, ale až po otcovej smrti. Nakoniec keď Gotiot umrel, nenašiel sa nik, kto by jeho pohreb a výdavky s tím spojené zaplatil okrem Eugèna a jeho priateľa Bianchona. Preto mu na hrob dali napísať slová: „ Tu odpočíva pán Goriot, otec grófky de Restaud a barónky de Nucingen, pochovaný na trovy dvoch študentov.“ Na konci príbehu Eugèn pohoršený Parížskou spoločnosťou vyslovil slová: „ A teraz uvidíme, kto z koho !
Postavy:
Pani Vauquerová: "Pani Vauquerová, rodená de Conflans, je stará žena, ktorá ma už štyridsať rokov v Paríži meštiansky penzión v ulici Neuve-Sainte-Genevieve"(str.7)
Victorine Tailleferova: Nemanželská dcéra boháča, ktorý machináciami dosiahol, že ju vydedí a všetko nechá synovi. Je veľmi dobra a na tuto spoločnosť krásna. Časom sa zamiluje do Eugena, ale on ju nevyužije ako mu radi Vautrin. Dve postavy zarážajúco kontrastovali s ostatnými stálymi obyvateľmi aj príležitostnými hosťami penziónu. Hoci slečna Victorine Tailleferova bola chorobne bledá, ... a hoci sa svojou zamračenosťou, okúňavým správaním, biednym výzorom a vyziabnutosťou pridružovala k všeobecnému utrpeniu, ktoré sa pridružovalo k tomuto obrazu. ...Jej červenkavá tvár, ryšavo plavé vlasy a priveľmi stihla postava mali v sebe taký pôvab, aký moderní básnici nachádzali na stredovekých soškách. Jej sivočierne oči vyjadrovali kresťanskú miernosť a odovzdanosť. Jednoduché a lacné šaty prezrádzali mladistvé tvary tela. V porovnaní s inými bola pekná. Ako šťastná bola by bývala uchvatne krásna: šťastie je totiž poéziou žien, ako sú šaty ich ozdobou. ....Chýbalo jej to, čo po druhy raz dotvára ženu: handričky a ľúbostné listy."(str.19-20)
Poiret: malý parížsky úradníček; "Pan Poiret - to bolo čosi ako strojová mechanika. Keď sa tak ťahal ako siva tona niektorou alejou Botanickej záhrady s hlavou pokrytou starou ploskou čiapkou, v ruke ledva držal paličku so zažltnutou slonovinovou hlavicou, keď za nim viali vyblednuté poly dlhého kabáta, ktorý zle zakrýval takmer prázdne nohavice a nohy v belasých pančuchách, čo sa pod nim podlamovali ako nohy opilca..., slovom, človek, o akých povieme, keď ich uvidíme: "No veď aj takých treba!"(str.18-19)
Vautrin (Jacques Collin): Je to zločinec, o ktorom to nik nevie okrem polície a Poireta s Michonneauovou, ktorá ho aj usvedčí. Bol na galejach a nenávidí spoločnosť, v podsvetí je niekým, na verejnosti vystupuje ako obchodník. "... Vautrin, štyridsiatnik s nafarbenými bokombradami. Patril k tým, o ktorých ľud vravieva: "To je znamenitý chlapík !" Mal široké plecia, dobre vyvinutý hrudník, mocne svaly,... Jeho tvar, zbrázdená predčasnými vráskami, vyznačovala sa istou tvrdosťou, ktorú však vyvracali láskavé a družné spôsoby. Bol vždy ochotný a pravý smejko.(str.21) On poznal alebo vytušil polozenie tých, čo žili okolo neho, kým do jeho myšlienok ani do jeho záležitosti nik nemohol preniknúť. Hoci medzi seba a ostatných postavil ako priehradu svoju zdanlivú dobráckosť, stálu úslužnosť a veselosť, neraz dal nazrieť do strašnej hĺbky svojej povahy. Často sa z rozmaru hodného Juvenala rad vyškieral zákonom, šľahal vysokú spoločnosť, usviedčal ju z nedôslednosti voči sebe samej, takže sa dalo predpokladať, že city nevraživosť k sociálnemu poriadku a že na samom dne jeho života je zahrabane akesi tajomstvo."(str.22) "Ak vám takto hovorím o svete, on sám mi na to dal pravo, poznám ho. Myslite si, že ho preto znevažujem? Vonkoncom nie. Vždy bol takýto. Človek nie je dokonalý. Zavše je viac alebo menej pokrytecky a hlupáci vtedy vravia, že je mravný alebo nemravný. Neobviňujem boháčov ani nestraním ľudu: človek je ten istý hore, dolu i uprostred."(str.119)
slečna Michonneauova: Je v podstate zla stará dievka. Udá Vautrina, za čo ju v penzióne znenávidia, pretože všetkým bol sympatickejší obchodník ako stará dievka; zločinec ako udavačka. Za jeho udanie dostane síce peniaze, ale z Vauquerovskeho domu je obyvateľmi vyštvaná.
otec Goriot: "Jean-Joachim Goriot bol pred revolúciou obyčajný cestovinársky robotník, zručný, sporivý a dosť podnikavý, aby si mohol kúpiť závod svojho majstra, ktorý sa náhodou stal obetou prvého povstania roku 1789. Za ten rok občan Goriot nahromadil kapitál,... Stalo sa mu to, čo sa stáva ľuďom s obmedzenými schopnosťami: jeho priemernosť ho zachránila. Napokon, ľudia sa dozvedeli o jeho majetku v čaše, keď už nebolo nebezpečné byt bohatým, a tak v nikom nevzbudil závisť. Ak ho niekto videl, ako vedie obchod, vysvetľuje zákony o vývoze a dovoze obilia, študuje ich zmysel, postihuje ich chyby, bol by usúdil, že je schopný stať sa statným ministrom, bol trpezlivý, činný, vytrvalý, rýchly v podnikaní, mal orlí zrak, všetkému predišiel, všetko predvídal, všetko vedel, všetko tajil;... Jeho žena, jediná dcéra bohatého nájomcu z Brie, bola pre neho predmetom zbožného obdivu, bezhraničnej lásky. Po siedmich rokoch neskaleného šťastia stratil na nešťastie ženu. V tomto položení otcovsky cit rozvinul sa u Goriota až do nerozumnosti. Lásku sklamanú smrťou, preniesol na dcéry. (str.98-99) Mne nič netreba. Ozaj, milý pán môj, čože som ja? Biedna mŕtvola, ktorej duša je všade tam, kde sú moje dcéry."(str.130)
Eugene de Rastignac: "Eugene de Rastignac mal črty pravého juhofrancúza, jeho bielu pleť, čierne vlasy, belasé oči. Jeho správanie, spôsoby, zvyčajné držanie tela prezrádzali synčeka zo šľachtickej rodiny, v ktorej už prvá vychová sa zakladala na tradícii dobrého vkusu. I keď si šetril šaty a v robotne dni dodieral vlaňajšie obleky, predsa si kedy-tedy mohol vyjsť oblečený ako elegantný mladík." (str.21) Postupne sa mení. Na začiatku románu je to len skromný študent presvedčený o tom, že všetko sa dá dosiahnuť vlastnými silami. Rozpravanie Vautrina ho presvedčí o opaku. Jeho vlastne skúsenosti ho zoceľujú. "Zbadal, aký vplyv majú ženy na spoločenský život, a zaumienil si zaraz sa vrhnúť do spoločnosti, aby si v nej získal dajaké ochrankyne..."(str.39) "Ak si chceme niečo vydobyť v nebi, treba ísť rovno k Pánu Bohu!"(str.74) A netrvá dlho, kým začne navonok podliehať okoliu, neprijíma však všetko. Uchováva si ľudskosť a zdravý úsudok. "Démon prepychu sa mu zahryzol do srdca.“
gróf Maxime De Trailles: Je milenec Anastásie. "Gróf Maxime de Trailles sa dával urážať, strieľal prvý a zabíjal svojho soka"
gróf de Restaud: Chladný šľachtic, ktorý aj so svojou ženou len využili Goriota.
grófka Anastasia de Restaud: Nemiluje svojho otca, len ho využíva. Berie od neho peniaze a je sčasti aj príčinou jeho smrti. Nenávidí svoju sestru. Závidí jej aj Rastignaca, ktorého predtým sama odvrhla. Jej manžel ju chce pripraviť o deti aj o peniaze, keď zisti, že predala rodinne šperky kvôli milencovej dlžobe.
barónka Delphina de Nuncigen: Je zradená svojim milencom, a tak sa nebraní vzťahu s Eugenom. Jej manžel jej nedá peniaze, najprv prosí o čas, potom sa priamo vyhráža, že jej nič nedá. K otcovi na smrteľnom lôžku nepríde a na pohreb pošle tak ako jej sestra jen kočiar s erbom. Tiež Goriota v podstate len využívala, ale robila to menej očividne a mala ho radšej.
Jazykové prostriedky
Epitetá: koketná vdova, tupé zviera, materiálny Paríž,....
Prirovnania: Už je tu krásna ani hviezda.
Paríž je ako oceán, treba doň vpadnúť ako delová guľa.
Je čerstvá ani ružička.
Metafory: Zlato pohľadu sa zmenilo na sivé olovo.
Vznešený Paríž nepozná bledé tváre.
Som smädný, som hladný, srdce mi horí.
Zdrobneniny: záhradka, jamka, schodíky....
Pejoratíva : chumaj, zvrhlík, podliak,.....
Vlastný názor : Kniha ma moc nezaujala kôly zdĺhavým opisom prostredia aj keď sa dalo vyzdvihnúť ako je tam opísané správanie otca k dcéram. Najviac mi nesadol tento žáner lebo som si nevedel dobre predstaviť obdobie v kt. bol román písaní.
