|
Autor :Erich Maria Remarque Názov diela :Na západe nič nové
Niečo o autorovi: Bibliografický záznam :Vydal Slovenský spisovateľ, a. s.Andreja Plávku 12, 813 67 Bratislava. Editorka a zodpovedná redaktorka Daniela Humanová. Číslo publikácie 4355. Vydanie tretie. Sadzba a zalomenie ITEM, spol. s. r. o., Bratislava. Vtlačila Kníhtlač Svornosť, spol. s. r. o., Bratislava. Preložené z nemeckého originálu : Im Western nichtsNeuen, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Kiepenheuer and Witsch, Koln, Berlin 1962. Kompozícia:Román z medzivojnového obdobia konkrétne obdobie 1. Svetová vojna, román má 12 kapitol a každá kapitola sa delila na menšie úseky. Vnútorná kompozícia:
1. Expozícia: Oboznámenie sa s dejom a hlavnými postavami. Taktiež prostredím a zvykmi.
4. Obrat :Na poli ostane sám s raneným Francúzom, ktorý nakoniec umrie, hoci mu Paul pomáhal, ako mohol, ale výčitky svedomia ho trýznili stále. Žáner :medzivojnový román Rozprávač: priami v 1. osobe j.č (ja rozprávanie) Hlavná myšlienka :Kritický postoj autora k vojne a v románe dáva priamo najavo cez hlavnú postavu, akésú jeho skúsenosti a zážitky z vojny. V románe poukazuje na zlo vojny a jej následky. Osnova : 1. Dostavajú veľa jedla. 2. Opis vojny v zákopoch na západnom fronte. 3. ZranenieFranzaKemmericha. 4. Spomienky na školské časy. 5. Paul a jeho priatelia idú pozrieť zraneného Franza. 6. Franza povzbudzujú, pretože prišiel o nohu. 7. Franz umiera (sám, pretože Paul išiel hľadať doktora). 8. Spomienky na nástup do kasární, kde ich cvičili. 9. Na starosti ich dostal Himmelstoss. Veľmi tvrdý výcvik. 10. Zosmiešňujúci útok na Himmelstossa jeho zverencami. 11. Príchod na bojisko. 12. Prvá večerná hliadka. Útok na Francúzsko. 13. Príchod Himmelstossa na bojisko. Prišiel o miesto v kasárňach. 14. Útok francúzov. Strach mladých chlapcov (aj Himmelstossa). 15. Paul zabil francúzskeho vojaka. 16. Keď vidí ako umiera, umýva si jeho krv z rúk. 17. Chcel mu pomôcť, bolo už však neskoro. 18. Uvažuje, či nemohli byť priateľmi. 19. Chce napísať jeho rodine. 20. Cisár udeľuje vyznamenania. 21. Stretávky s Francúzkami. 22. Hlavný hrdina sa na určitý čas dostáva domov. Doma sa ale cíti sklamaný, stratený. 23. Jeho mama bola ťažko chorá. 24. Ľudia ho vnímali ako vojnového hrdinu, on sa ním však necítil. 25. Návrat na front. 26. Rusi 27. Zomierajú jeho priatelia. 28. V závere umiera aj Paul 29. Správa z bojiska: „Na západe nič nové...“
Obsah : Jednotka má neobyčajne veľa fajčiva a jedla. Keďže obvykle boli vyhladovaní, mohlo sa niečo také stať len omylom. Ale nebolo to tak.Pred štrnástimi dňami totiž jednotka zložená zo sto päťdesiatich vojakov musela ísť dopredu a ubytovateľ dostal plnú dávku potravín. V posledný deň nečakane zaútočilo anglické delostrelectvo a tak sa vrátili len osemdesiati. Celá chlapčenská, veľmi mladá, dvadsaťčlenná, gymnaziálna trieda pod vplyvom učiteľa Kantorka sa dobrovoľne prihlásila na front. Trieda bola rozhádzaná do niekoľkých cvičných jednotiek, ale Paul Bäumer, Müller, Kammerich a Kropp boli odvelení do deviateho družstva a zostali spolu. Ako veliteľa tohto družstva bol privedenýHimmelstoss, malý a zlý chlapík, ktorý bol v civile poštár a teraz ako veliteľ družstva sa cítil náramne dôležito. Nechával s plnou poľnou a so zbraňou na holej, mokrej ornici cvičiť prískokom vpred a k zemi, pokiaľ sa vojak nezrútil obalený od blata. Po odvelení na front bol z tohto neobvykle silného kolektívu prvý ranený FranzKammerich, ktorí po niekoľkých Paulových návštevách po amputácii nohy a ťažkých psychických mukách zomiera. Po čase prichádzajú nováčikovia, ktorí sú dokonca ešte mladší. Katczinský je pre nich nepostrádateľný, neustále prekvapuje dobrou náladou a zlodejskými kúskami. Na front prišiel Himmelstoss. Chlapci si ho počkali pred miestnou krčmou a vyplatili ho za všetko, čo si museli v prijímacom oddielyvytrpieť. Družstvo sa dostalo na opevňovacie práce, kde prežíva ťažkú streľbu nepriateľa. Paul sa ukrýva v kráteri po granáte, zakrýva sa mŕtvym telom, ktoré ho ochránilo od črepín. Nepriateľ nasadzuje aj bojový plyn. Po dlhom čase boj prestáva a tí chlapci, ktorí prežili, zabíjajú vši. Majú ich toľko, že ich už prestalo baviť zabíjať medzi nechtami a rovno ich hádžu do ohňa. Medzi sebou rozvíjajú diskusiu, ako by bolo, keby sa vojna skončila a nastal mier. Už nevedia čo bude pre nich budúcnosť.,,Vojna nás pokazila, na nič sa nehodíme.”Mápravdu.Niesmeužmládež.Nechceme už dobyť svet. Sme utečenci. Utekáme pred sebou. Pred vlastným životom. Mali sme osemnásť rokov a začínali sme milovať svet a bytie, museli sme však začať strieľať. Prvý granát, čo vybuchol, trafil naše srdcia. Sme odrezaní od aktivity, od snaženia, od pokroku. Už v to neveríme. Veríme vo vojnu.Prichádza Anglická ofenzíva, prinášajú množstvo rakiev. Chlieb nemožno ubrániť od potkanov. Lopatkami ich surovo zabíjajú a oni sú také vyhladované, že dokonca napadnú a zabijú psa. Po ďalších náletoch prichádza pekný deň. Nebo je modré, bez oblakov a telá ranených, ktorých už nevedia, kam ich majú dávať sa rýchlo rozkladajú. Jednotku stiahnu do tyla, aby sa mohol vyformovať nový útvar. Rota potrebuje viac ako sto mužov. Himmelstoss sa po zážitkoch z prednej línie sa spriatelil s vojakmi. Paul dostáva dovolenku. Bolo to štrnásť a tri dni na cestu. Jeho mama je chorá a on sa nezdržiava neustáleho plaču. Oznamuje pani Kemmerichovej, že jej syn je mŕtvy. Navštívi ho aj otec. Matku, ktorá je v nemocnici s rakovinou, budú operovať. Vracia sa na front ale musí ešte štyri týždne byť na cvičisku. Vedľa ich baraku je základňa kde držia zajatcov po čaše ich Paul spoznáva a spriateľuje sa s nimi, raz im dokonca dal aj jesť. Večer si natriem placky marmeládou a začnem jesť. Nechutia mi. Preto idem von, aby som ich dal rusom. Vtom mi napadne, že ich matka piekla sama a že možno mala bolesti, keď stála pri horúcom sporáku. Odložím balík späť do batoha a Rusom vezmem iba dva kúsky. Keď uplynú štyri týždne ide na front a je zvedaví čo je s jeho kamarátmi.Zisťuje, že jeho rota je nasadzovaná všade tam, kde je to nebezpečné, no jeho kamaráti ešte stále žijú. Jedného dňa išiel Paul na bežný prieskum, ale všetko sa behom pár minút zmenilo. Na poli stráca orientáciu a nemôže sa vrátiť, pretože nad ním svištia guľkyGuľomety strieľali a Paul sa musel ukryť do jamy, mal strach a povedal si v duchu, že zabije každého kto tam za ním skočí. Zavraždí jedného Francúza, ale keď vidí muky, ktoré mu spôsobil bodákom, pokúša sa mu v poslednej chvíli pomôcť. A sľubuje si v duchu že napíše jej žene. No po niekoľkých hodinách sa prestane zaujímať o neho, ale zachraňuje si vlastný život. Nakoniec sa dostáva späť do regimentu. O niekoľko dní sa dostávajú do dediny a medzi nimi sú všetci kamaráti. Urobia si veľkú hostinu, ale po pár dňoch je dedina ostreľovaná a Albert Kropp s Paulou sú počas boja zranený. Spolu odchádzajú do katolíckej nemocnici. Kroppovi musia amputovať nohu. Začne uvažovať o zmysle vojny: "Som mladý, mám dvadsať rokov, zo života však nepoznám nič, iba zúfalstvo, smrť, strach a najnezmyselnejšie povrchnosti s priepasťou utrpenia. Vidím, ako sa proti sebe ženú národy, ktoré sa mlčky, nevedome, pochabo, poslušne, nevinne zabíjajú.” Netrvalo to dlho a Paul sa zotavuje a musí odísť na front ale predtímsa lúči s Albertom. Rozlúčka s priateľom Albertom Kroppom je ťažká. Ale na vojne si na to človek časom zvykne.Vojna ale pokračuje. Všetci sú fyzicky, ale hlavne psychicky vyčerpaní. Pavlovi priatelia po jednom zomierajú, až zostane ako jediný z jeho triedy. Kat ale bol ťažko zranený a keď sa ho Paul snažil zachrániť Kat umiera. Stalo sa to tak, že keď ho Paul prenášal cez pole s rozmliaždenou nohou cestou schytal do hlavy črepinu. Paul všakneustále verí, že bude prímerie a skončí sa vojna. On tento koniec ale už nezažil."Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila iba na vetu: Na západe nič nové... Padol dolu tvárou, ležal na zemi, akoby spal. V tvári mal taký pokojný výraz, akoby bol takmer spokojný s tým, že sa to tak skončilo."
Hlavné postavy: Albert Kropp: malý, ale z nich najinteligentnejší. Taktiež 19 ročný chlapec, ktorý vo vojne príde o nohu. StanislausKatczinsky: prezývajú ho Kat. Je hlava skupiny, húževnatý, prefíkaný, ľstivý štyridsiatnik s nehybnou tvárou, modrooký, s ovisnutými plecami a úžasným nosom, čo vždy zaňuchá, keď sa má čosi zomlieť, kde možno prísť k dobrému jedlu, alebo kde sa dá poriadne uliať. Kat umiera, keď ho Paul prenáša cez pole s rozmliaždenou nohou a cestou schytá do hlavy črepinu. Tjaden: chudý zámočník, ktorý bol tiež v tých istých rokoch. A ako ho Paul nazval, bol najväčší žráč v kompánii. O ňom jedinom nie je dopovedaný príbeh, nedozvedáme sa, ako dopadol... Detering: sedliak, čo myslí iba na svoje hospodárstvo a ženu. Jedného dňa utiekol, ale chytili ho poľní žandári. A viac o ňom nebolo počuť. Leer: ustavične sníval o dievčatách a dôstojníckych bordeloch. Nakoniec umrel, lebo ho roztrhal šrapnel. Müller: sníval o vojnovej maturite, rojko, ktorý stále so sebou vláčil učebnice. Zomrel, lebo ho z blízkej vzdialenosti trafila svetlica. Jazykové prostriedky metafora : Les mizne, paľba ho trhá, ničí. Zem pred nami puká. epitetá : hlboký kráter, čierna obloha, čierna muška, mliečny rybník prirovnanie : vyparujú sa z hmly ako z mliečneho rybníka, pršia dolu ako biele,zelené a červené hviezdy, hučia nocou ako orgán, ručia ako jelene v ruji personifikácie : zúrila samotná zem, zem ho prikryla pejoratívna :sviňa, hovnival, skapať, mrcina hnusná Vlastný názor :Román bol veľmi zaujímavý a bavil ma. Tento román mal taký dobrý a zaujímavý dej že donúti čitateľa zamyslieť sa a dočítať až do konca. Páčilo sa mi ako autor perfektne opísal pocity a zážitky z vojny. |
