Samo Chalupka (*1812 - +1883)
Mor ho!
NÁMET:
Samo Chalupka našiel námet v Šafárikových dejinách slovenskej reči a literatúry, tam sarmatský kmeň Limigantov roku 358 napadol rímskeho cisára Constantina. Samo Chalupka považoval tento kmeň za Slovákov.
ÚTVAR: hrdinská epická skladba
KOMPOZÍCIA:
Skladba má jednoduchú dejovú líniu a rýchly spád. Skupina junákov prichádza na hranice slovenskej krajiny za rímskym cárom, ktorý tu zastal s výbojnými úmyslami. Junáci mu ponúkajú mier. Cár vyhlási, že si podrobí do otroctva celý národ. Junáci sa naňho vrhnú s výkrikom Mor ho!, Strhne sa krutý boj, všetci Slováci zomierajú v boji proti rímskej presile. Dejovú líniu prerušuje opis družiny, lyrický opis slovenskej krajiny a charakteristika Slovákov.
Dejovú líniu prerušuje opis družiny, lyrický opis slovenskej krajiny a charakteristika Slovákov.
Zvláštnosťou je poňatie družiny ako kolektívneho hrdinu, všetci členovia naraz oslovujú cára a deklamujú odkaz kňazstva a staršiny rodu.
Vo chvíli, keď cár odmietne ponúkaný mier, nastáva boj muža proti mužovi – cár a junák = Sloven.
UKÁŽKY:
Príchod slovenských bojovníkov:
Zleteli orli z Tatry, tiahnu na podolia,
ponad vysoké hory, ponad rovné polia;
preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu,
sadli tam za pomedzím slovenského rodu.
Lyrický opis rímskeho tábora:
Duní Dunaj a luna za lunou sa valí:
nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí.
Pod tým hradom Riman - cár zastal si táborom:
belia sa rady šiatrov ďalekým priestorom.
Posledný pohľad na rodný kraj:
A nad riekou biely dom, v ňom je rod milý,
a v čistom poli dedov posvätné mohyly:
dedov, ktorých niekdy ľud riadievali rady,
ktorých meč divých vrahov odrážal nápady.
Ich popoly dávno už čierna zem tam kryje,
ale ich meno posiaľ v piesni ľudu žije.
A sláva zašlých vekov junáka oviala;
a duša jeho svätým ohňom splápolala,
a meč v jeho pravici strašnejšie sa zvíja;
bleskom blýska na vraha, hromom ho zabíja.
Cár zvíťazil nad slabším a nevinným, morálne víťazstvo mu nepatrí:
A cár s okom sklopeným na bojišti stojí:
A čo? - Azda tých padlých Slovenov sa bojí?
Nie, lež bezdušné svojich hromady tam vidí
a zo svojho víťazstva radovať sa stydí.
No zahyň, studom večným zahyň, podlá duša,
čo o slobodu dobrý ľud môj pokúša.
Lež večné meno toho nech ovenčí sláva,
kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.
A ty, mor ho! - hoj, mor ho! detvo mojho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len: a vôľ nebyť, ako byť otrokom.
FORMA:
Samo Chalupka opúšťa pôdorys ľudového verša. Má združene rýmovaný verš, veršový systém - sylabizmus (dodržiavanie rovnakého počtu slabík vo verši).
Používa 13-slabičný verš.
Hrdinská skladba nemá úvodný obšírny opis prostredia a okolností. Autor pôsobivo využíva personifikáciu, metaforu, zvukomalebnosť:
orol - symbol slobody a neohrozeného boja
orli - slovenskí bojovníci
surmity - volajú do zbroje = personifikácia
svieti pevný hrad = metafora
Duní Dunaj a luna za lunou sa valí - zvukomalebnosť (navodenie
d n d n l n l n v l zvukového dojmu výberom hlások)
Zasurmili surmity = zvukomalebnosť
z s rm s rm
Autor pôsobivo využíva modalitu vety: veľmi často je tu zvolanie, pokrik - Mor ho!
Otázka: A tí krutým železom čo nad nami vládli, kdeže sú?
Z formálnej stránky je pozoruhodné, ako autor narába s jednoslabičným slovom (hoci ešte používa sylabičný verš). Posledná sloha má 12 veršov a všetky už začínajú jednoslabičným slovom.
Hlavná myšlienka – boj za slobodu, odhodlanie radšej padnúť v boji, ako sa dobrovoľne vydať do otroctva.
ROZBOR SKLADBY:
a) opis družiny – rastom sú ako jedle, pevní ani skala, vyniká ich dobromyseľnosť a hrdosť, oni čelom nebijú do nôh nepadajú, sú odvážni, odhodlaní brániť slobodu
b) opis krajiny – zem tá, na ktorú kročiť mieni tvoja noha, to je zem naša, daná Slovanom od Boha, pozri tam jej končiny valný Dunaj vlaží, tam Tatra skalnou hradbou vôkol nej sa väží, a zem to požehnaná...
c) charakteristika Slovákov – vyniká ich mierumilovnosť – zvyk náš nie je napádať cudzie vlasti zbojom, Slovan na svojom seje i žne len na svojom, pohostinnosť junáci prinášajú cárovi podľa starého zvyku chlieb a soľ – Keď na naše dvere zaklope ruka cudzia, vo dne v noci na stole dar Boží ho čaká, rovnosť medzi ľuďmi a sloboda človeka – pánov mať je neprávosť a väčšia byť pánom, a človek nad človeka u nás nemá práva, sväté naše heslo je sloboda a sláva.
Slovenský jazyk
Výkladový slohový postup
- rozoberá a vysvetľuje vzťahy medzi predmetmi a javmi. Veľmi dôležitá je logická spätosť myšlienok.
NAJČASTEJŠIE ÚTVARY:
Výklad – objektívny slohový útvar, základom je analýza javov. Vyjadrovanie autora je neosobné, používa sa 1. osoba plurálu – autorský plurál. Má písomnú podobu, jeho ústnou formou je prednáška.
Úvaha – subjektívny útvar výkladového slohového postupu, pretože okrem všeobecne známych faktov prináša aj autorovo hodnotenie, postoj. Úvaha sa vyskytuje v umeleckom štýle, publicistickom (zamyslenie, úvodník), rečnícky štýl, slávnostný prejav a bežnom živote.
POSTUPY A FORMY LOGICKÉHO MYSLENIA:
- sa uplatňujú vo výkladových textoch, sú vzájomne prepojené s cieľom čo najlepšie priblížiť a vysvetliť problém. Najčastejšie sú:
Indukcia – myšlienkový postup od jednotlivostí k zovšeobecneniu, od známych vecí k neznámym. Zakončením môže byť syntéza – zovšeobecnenie.
Dedukcia – postup od všeobecného záveru k jednotlivým častiam.
Zovšeobecnenie – generalizácia. Pri tomto postupe na základe opakujúcich sa znakov a vlastností sformulujeme záverečný výrok (myšlienka).
Analóbia – myšlienkový proces, pri ktorom predpokladáme, že ak majú spoločné vlastnosti 2 javy, bude ich mať aj tretí jav, ktorý patrí do tej istej skupiny. Vyslovený predpoklad nazývame hypotéza a v praxi ju overujeme.
Objasňovanie – pomocou príkladov dokazujeme platnosť našich výrokov alebo definície. Tento proces nazývame exemplifikácia.
Interpretácia – prezentovanie určitého názoru alebo informácie. Obsahuje aj postoj autora.
Argumentácia – spôsob objasňovania, uplatňuje sa v ňom logika, ale ide aj o presvedčenie o správnosti nášho názoru, o dokazovanie pravdy.
POSTUP:
1. vyslovíme tézu
2. argumentujeme – svoje tvrdenie podkladáme dôkazmi, dôvodmi, faktami
3. zhrnieme povedané
