Ján Kollár Slávy dcéra
Ján Kollár (1793 – 1852)
Písal biblickou češtinou. Je najvýznamnejším predstaviteľom klasicizmu i preromantizmu. Narodil sa v Mošovciach neďaleko Martina v rodine vzdelaného sedliaka a dedinského richtára. Otec chcel, aby syn prevzal po ňom gazdovstvo, ale Ján odišiel na štúdia (Kremnica, Banská Bystrica, Bratislava). Teológiu a filozofiu študoval v nemeckej Jene. Toto prostredie veľmi ovplyvnilo jeho život a tvorbu. Hlavne láska k dcére nemeckého pastora Friderike Schmidtovej a kraj, v ktorom v minulosti žil slovanský kmeň – Lužickí Srbi. Nemecký šovinizmus a rozprínavosť tento národ ponemčili a mnohí potomkovia vymreli. Takže v období Jána Kollára ich pripomínali už iba náhrobné kamene, či názvy slovanských riek. Zúčastnil sa tu aj 300. výročia vystúpenia Luthera, pri ktorom nemecká nládež demonštrovala proti feudalizmu a za spojenie nem. kmeňov. Zrodila sa mu myšlienka slovanskej vzájomnosti – spojenie Slovanov. Lásku, ktorú prežil v Jene mu prekzila Friderikina matka, ktorá odmietla vydať dcéru a tak Kollár musel odísť sám. Láska sa zmenila na bolesť a žiaľ. Až 17 rokov po jej smrti sa s Friderikou oženil.
V Pešti pôsobil 29 rokov ako evanjelický farár. Na sklonku života sa stal univerzitným profesorom vo Viedni. V roku 1904 boli prvezené jeho pozostatky na Olšanský cintorín v Prahe.
Útvar: lyrická skladba (615 sonetov a předzpěvu)
Kompozícia: PŘEDZPĚV: (106 veršov) – klasický útvar napísaní časomerným veršom (striedanie krátkej slabiky s prirodzene dlhou alebo polohou dlhou slabikou). Dvojveršia sa skladajú z hexametra (6 stôp) a pentametra (5 stôp), teda vytvárajú ELEGICKÝ DISTICHON (využívaný v žalospevoch). Je to rozsiahla lyricko-epická báseň, ktorá sa skladá s předzpěvu a 5 spevov.
,,Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou,
ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok."
Charakteristika hlavných postáv :
Hlavnou postavou diela je krásna Mína, dcéra bohyne Slávy. Inšpirovala ho skutočná Friderika, do ktorej bol autor zamilovaný. Bola to jeho životná lásku a prvé milostné znelky patrili jej. Kollár povýšil svoju zbožnovanú na symbol slovanskej budúcnosti.
O b s a h :
Předzpěv: Autor žiali nad zemou Lužických Srbov, ktorí boli už v minulom storočí takmer ponemčení. Obáva sa aj takéhoto istého osudu na Slovensku. Hovorí, že Horšie ako zlé časy je pre národný život človek bojujúci proti vlastnému národu. Autor sa obracia na susedov slovanských národov, ktorí proti nim viedli vojny. Veľkú nádej vkladá do Ruska, čo vidno z dvojverší: „neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku, jenž vdoruje zhoubným až dosavade časum“ Oslovuje Nemecko, ale vyčíta všetkým národom, ktoré inému siahli na slobodu, napr. Anglicku vyčíta aktivity v Indii, kritizuje aktivity Turkov v Grécku... Posudzuje svet v zmysle svojho demokratického kréda.
1. spev – SÁLA:
Básnik sa vyznáva zo svojej lásky k Míne, ktorá sa stáva Slávy. Lásku k žene spája s láskou k národu. Na otázku: „Miluješ ti vlast svou více čili Mínu?“ autor porovnáva meč a šíp(ako znak boja za vlasť) s domovinou a krásou Míny. Nakoniec vyberie srdce z hrudi, rozpolí a vraví: “Jednu vlasti pulku, druhou Míne.“
V závere spevu sa básnik lúči s Mínou a sľubuje jej vernosť.
2. spev – LABE, RÉN, VLTAVA:
V tomto speve básnik prechádza ponemčenými, polabskými a pobaltskými krajinami a pripomína si slávu minulosti i krivdy na Slovanov. Tu pekne vidno myšlienku slovanskej vzájomnosti. Zamýšľa sa nad tým, že činy obyčajného človeka môžu byť lepšie ako veľké historické činy. Autor píše krásnu myšlienku: „Pravou vlast jen v srdci nosíme tuto nelze bítí ani krásti.“
Jeho smútok po rozchode s Mínou spája s utrpením Slovanov.
3. spev – DUNAJ:
Kollár prichádza na Slovensko. Naďalej zobrazuje utrpenie Slovanov, ale vidina zjednoteného Slovanstva ho utešuje a dáva mu silu predvídať budúcnosť Slovanov. Má víziu slávnej budúcnosti.
Opäť ospevuje svoju lásku a smútok, keďže nemôže byť s ňou. Láska k Míne sa mu zdá byť neperspektívna, a preto básnik túži stretnúť Mínu po smrti.
4.spev – LÉTHE:
Slovanské nebo – prechádza s údajne mŕtvou Mínou po slovanskom nebi, kde „ples, radost, rozkoš věkuje.“ Tu spomína veľké slovanské osobnosti, ale i tých, ktorí nam prospeli. Zároveň zatracuje nepriateľov a zradcov a chváli vlastencov: „pěklo zrádcum, nebe slávum věrným“
5. spev – ACHERON
Slovanské peklo – autor sa dostáva do pekla, kde zatracuje neprajníkov, zradcov a škodcov Slovanov (napr.jezuitia páliaci knihy, ale aj Napoleon za prepadnutie Ruska).
Zhrnutie
Autor sa snaží sa prebudiť povedomie slovanských národov, keď kričí k ľuďom aby sa nedrobili, ale spájali. Vyjadruje myšlienku slovanskej vzájomnosti – ktorú chce dosiahnuť pod ochranou najsilnejšieho národa Slovanov - Ruska. Silnú lásku k svojej Míne pripodobnil k láske k vlasti.
Vlastný názor
Toto dielo je náročné na čítanie, pretože autor píše biblickou češtinou a aj na pochopenie, keďže autor spája lásku k Míne s láskou k vlasti. Páči sa mi Šalamúnske vyriešenie otázky, komu dá svoje srdce. Je tu krásne ukázaná, aká veľká vie byť láska muža k žene .
