Ján Palárik - Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Literárny druh: dráma
Literárny žáner: komédia
Téma: život na grófkinom statku, spolužitie Slovákov a Maďarov
Idea: vzájomná úcta a porozumenie medzi slovenským a maďarským národom a poukázanie že peniaze a moc nie je viac ako láska
Kompozícia: 3 dejstvá s výstupmi
1. dejstvo – 5 výstupov
2. dejstvo – 9 výstupov
3. dejstvo – 14 výstupov
Hlavné postavy: grófka Elisa Hrabovská – krásavica, milá k služobníctvu, pod vplyvom Miluše sa hlási
k slovenskému pôvodu
Miluša – grófkina spoločnica, vzdelaná, bystrá vlastenka, pozná cudzie jazyky
barón Ľudovít Kostrovický – grófkin snúbenec, hlási sa k maďarskému národu hoci je pôvodom Slovák
zememerač Rohon – barónov priateľ, tiež pôvodom Slovák, ale štúdiom pomaďarčený
Capková – grófkina komorná, nafúkaná, povýšenecká nesympatická slúžka
Osoby:
•Grófka - Eržika Hrabovská
•Orieška - školský učiteľ
•Miluša – jeho dcéra, grófkina spoločnica
•Barón Kostrovický – grófkin poručník
•Ľudovít – jeho syn
•Rohon – zememerač
•Capkova – grófkina komorná
•Suchay – grófkin úradník
•Pišta – husár baróna Kostrovického
•Tomáš, Jano – dedinskí mládenci
•Dorka, Katka - dedinské dievky
•Prvý sluha, druhý sluha – v grófkinom kaštieli
•Ženci a Žnice
Obsah:
Na začiatku sa rozprávajú Miluša s jej otcom Orieškom o tom že je potrebné opraviť miestnu školu. Neskôr Orieška poďakuje grófke za pomoc pri oprave školy. Grófkin úradník príde zo správou, že prichádzajú ženci a žnice. Poprosia grófku o schválenie obžinkov na jej panstve. Ona im ich schváli, ale nastáva dilema ktoré dievča bude ovenčené korunou z obilia. Nakoniec sa dohodnú na Miluši. Orieškovi dá grófka ešte za úlohu zostaviť tie najkrajšie piesne na obžinky. Zrazu príde sluha s listom pre grófku od baróna Kostrovického. Píše sa v ňom že príde Ľudovít, syn baróna a jeho priateľ Rohon. Grófka sa s ním nevidela od malička a preto sa poteší. A tak chce grófka odložiť obžinky na jeho príchod. Chce aby boli veľkolepé, aby zažil niečo čo ešte nikdy predtým nezažil. Chce sa však i zabaviť a požiada Milušu aby si vymenili úlohy a aby Miluša hrala grófku a grófka obyčajné dedinské dievča. Miluša najprv nechce pretože si myslí že ich plán hneď odhalia ale napokon povolí. Požiada Pištu a Capkovú aby návšteve nič neprezradila a aby hrali Milušinych poddaných. Obaja jej to napokon sľúbia.
Pišta zrazu uzrie koč a v ňom očakávanú návštevu Ľudovíta a Rohona. Grófka pošle Milušu nech si ide obliecť jej šaty. Medzitým sa Ľudovít a Rohon tiež dohodnú na zmene osobností. Rohon spočiatku nechce súhlasiť ale keď mu Ľudovít povie že grófka nič nezbadá pretože sa nevideli od mlada povolí. Dohodnú sa aj s Pištom aby nič nepovedal on im však chce povedať o grófkinom pláne ale oni ho nenechajú to povedať. Neskôr sa grófka Eržika, Miluša, Ľudovít a Rohon zoznamujú. Ľudovít upozorňuje Milušu že pán Lájoš veľký Maďar bude pri slovenskej konverzácii ako ryba na suchu. Miluša im však povie že sa musí len smiať pretože tu na Slovensku len slovenská reč sa dobre počúva. Povie mu tiež priamo že on rodený Slovák sa za šesť rokov len maďarčiny napchával. Keď odíde Miluša Ľudovít sa rozpráva s Rohonom. Ľudovít vraví že sa mu grófka nepáči a chce isť domov a preto povie Pištovi aby zapriahol koč. Rohonovi sa ale správanie grófky páčilo. Neskôr príde skutočná grófka preoblečená za žnicu s kosákom v ruke. Ľudovítovi sa veľmi zapáči. Chce si ju pozrieť a dotknúť sa jej ale ona sa mu iba vyhráža kosákom. Pišta príde a povie že koč je už zapriahnutý. Ľudovít očarený krásou mladej devy však už nechce odisť.
Medzitým sa rozprávajú Miluša a grófka. Grófke sa však nepáči správanie mladého grófa. Neskôr sa stretnú Rohon a Miluša a Rohon jej už ďalej nemôže klamať a chce jej povedať o ich klamstve. Miluša ho však predbehne a povie mu o ich klamstve. Chce aby sa ešte pokúsil zapôsobiť na grófku ale on jej povie že on len ju miluje. V tom príde grófka. Rohon požiada grófku o ruku Miluše. Až teraz obe pochopia že Rohon a Ľudovít nie sú tí za ktorých sa vydávali. Barónka potom povie Rohonovi že nedbá a Milušina ruka je jeho ale nech ešte nič nepovie Ľudovítovi nech ešte hrajú toto divadlo. Medzitým Ľudovít zúfalo behá po dedine v snahe nájsť to dievča ktoré sa mu tak zapáčilo. Zrazu prichádzajú ženci a žnice a na čele grófka s obilnou korunou na hlave. Grófka pozve Ľudovíta k stolu. Ľudovít ju zavolá a povie jej že je rád že ju vidí a že ju celý deň hľadal. Spýta sa jej či vie písať, že on ju zoberie zo sebou a dá jej vzdelanosť. Ona mu odpovie že čo si myslí o Slovenkách, že oni majú dobrého a múdreho pána rechtora. On jej povie že len ju miluje. Vtom prídu Rohon a Miluša. Ľudovít Miluši povie že on je gróf Kostrovický a že ona grófka sa zahadzuje len s obyčajným zememeračom. Miluša mu odpovie že pekné divadlo tu hral zoberie Eržiku a odídu. Neskôr príde Orieška a požiada ho o ruku jeho dcéry v domnení že Miluša je tou krásnou dievčinou ktorá sa mu tak páči. Avšak príde i Rohon a on tiež požiada Orieška o ruku jeho dcéry. Medzitým príde gróf Kostrovický a dozvedá sa od Capkovej že jeho syn Ľudovít si nechce zobrať grófku ale len obyčajné dievča tunajšieho učiteľa.
Neskôr sa stretne s Ľudovítom a chce mu to vymazať z hlavy. Lenže Ľudovít sa tej krásnej dievčiny nechce vzdať. Medzitým príde Capkova s Rohonom a vraví barónovi Kostrovickému že mu priviedla jeho syna. On jej však povie, že čo jej je či si vypila pretože Rohon nie je jeho syn. V tomto zmätku príde Orieška s Milušou a všetko sa vysvetlí. Všetci sa bavia na tomto klamstve. Neskôr príde grófka a Ľudovít jej povie že už o celom ich klamstve vie. Teraz už aj barón Kostrovický im požehná a ženci a žnice začnú spievať.
